DARK LORD WILL RETURN...

4. kapitola – Urodzený rod Malfoyovcov

„A týmto otváram tohtoročný maškarný bál! Príjemnú zábavu!“ zvolal Dumbledore na celú Veľkú sieň a začala hrať hudba.

Narcissa v kostýme mačky s ostatnými tlieskala a prešla k dlhému stolu, aby si naliala do pohára punč. Vtom ju ktosi schytil za chvost a ona prekvapene zamraučala predtým, než si stihla uvedomiť, že v skutočnosti mačkou nie je. A tak rýchlo dodala: „Au“ a prudko sa otočila.

Pred ňou stál nejaký chlapec v upírskom kostýme a spoza masky mu trčali plavé vlasy. Inštinktívne vedela, kto to je.

„Smiem prosiť?“ spýtal sa a neodolateľne sa na ňu usmial.

„Áno, jasné,“ povedala Narcissa sladkým hlasom a prijala jeho rameno.

Zdalo sa jej, že spolu tancovali celú večnosť a vystriedali pritom mnoho pesničiek. Keď hodiny vo Vstupnej hale odbili polnoc, ich pery sa stretli v jemnom bozku.

„Lucius?“ nesmelo sa spýtala, keď sa od seba odlepili.

Chlapec pohol rukou k maske a jedným trhnutím si ju zložil. A pod ňou sa uškŕňala tvár... jej bratranca!

Šokovane skríkla a Sirius Black sa diabolsky rozosmial...

„Ááá!“

Prudko sa posadila a triasla sa na celom tele. Chytila sa za hrdlo, lebo hoci chcela kričať, nevychádzal jej z neho žiaden hlas.

„Buď... ticho!“ okríkol ju niekto a vtedy zacítila na krku špičku prútika. Druhou rukou hmatala na nočnom stolíku, že schytí ten svoj, ale márne. Nebol tam. A vtedy jej to došlo. Bella jej ho vzala a začarovala ju!

„Ani sa nepohni a možno ťa odčarujem,“ povedala falošne sladkým hlasom. „Finite Incantatem!“

„Bellatrix! Ako sa opovažuješ zobrať mi môj prútik?“ zvolala Narcissa nahnevane a načiahla sa za svojím majetkom.

Bella sa však uhla a ruku načiahla dozadu tak, aby na ňu jej sestra nedočiahla. „Môžeš si za to sama, že si tak kričala!“ odsekla.

„Daj... mi... môj... prútik!“

„Veď si ho zober!“ Provokatívne jej ním zamávala pred nosom.

Narcissa sa opäť neúspešne pokúsila zmocniť svojej čarodejnej pomôcky. „To by už stačilo...“ precedila pomedzi zuby a vrhla sa na Bellatrix, ktorú začala ťahať za vlasy, kopať a škriabať. Jej sestra jej neostala nič dlžná a o chvíľu sa už klbčili na Narcissinej posteli ako zúrivé levice a fučali od námahy.

„Mám ho!“ skríkla víťazoslávne Narcissa vo chvíli, keď sa v izbe rozsvietilo svetlo.

„PRE MERLINOVE SPODKY, ČO TO TU SVÁRATE?!“ Ich mama stála vo dverách v čiernom zamatovom župane a tvárila sa dosť nahnevane. „Accio, prútik!“

Narcisse vyletel prútik z ruky a pani Blacková ho šikovne chytila.

„To nie je fér!“ zakňučala.

„Zlez zo mňa!“ zasyčala Bellatrix.

Narcissa z nej zliezla a v zrkadle si ihneď uhladila rozstrapatené vlasy.

„TAK VYSVETLÍ MI TO UŽ NIEKTO KONEČNE?!“

„Bella ma začarovala-“

„Narcisske sa sníval škaredý sen –“

„NECH HOVORÍ JEDNA! Bellatrix, čo sa stalo?“

„Och, mohla som vedieť, že budeš počúvať len tvoju milovanú dcérku,“ odsekla Narcissa, prekrížila si ruky na prsiach a hodila sa na svoju posteľ, ktorá smutne zavŕzgala.

Bellatrix sa víťazoslávne pozrela na svoju sestru a povedala: „Narcissa zo sna začala nahlas kričať, a tak som nechcela, aby sa niekto zobudil...“

Narcissa odfrkla a pani Blacková na ňu vyčítavo pozrela.

„...a tak som ju začarovala. Nespravila som vari správne?“ Nevinným pohľadom pozrela na mamu a Narcissa už vedela, že má prehraté.

„Narcissa, prečo kričíš zo sna?“ oborila sa na ňu matka a ona prekvapene otvorila ústa. Ako keby za to mohla ona!

„Moment, mama, mám právo na obhajobu!“ Dramaticky zdvihla ruku a pohodila svojou blonďavou hrivou.

Nikdy nechápala, čo má Abigail proti muklovským telenovelám. Dalo sa z nich predsa naučiť toľko vecí! Samozrejme, jej rodičia nevedeli o tom, že v podkroví skrýva muklovské zariadenie, aj tak by nevedeli, na čo je televízor dobrý. Odkúpila ho minulý rok od nejakého humusáka za pár siklov, lebo predával po celom Rokforte všelijaké takéto blbosti. Zatiaľ sa jej zábava podarila udržať v tajnosti.

Tentoraz však táto metóda nezabrala a jej mama a sestra na ňu začali civieť v nemom úžase.

„Čože?“ Pani Blacková nadvihla obočie.

Narcissa pateticky vzdychla. Čo komu urobila? „Chcela som tým povedať, že je od teba maximálne neobjektívne a jednostranné hodnotiť naše správanie len na základe Bellinho vysvetlenia,“ povedala pomaly a zreteľne artikulujúc.

Bellatrix šokovane otvorila ústa. „Kedy si sa naučila tvoriť zložené vety?“

Narcissa sa rozhodla, že je pod jej dôstojnosť reagovať na toto podpichovanie.

Obočie pani Blackovej vyletelo ešte vyššie. „V tom prípade počúvam,“ unudene vzdychla.

Spokojne sa usmiala. „Viem, že som nemala kričať zo sna, ale to, že to bolo zo sna, znamená, že som spala a spiaci človek sa nedokáže ovládať, nie je tak?“ spýtavo sa pozrela na matku a v duchu sa čudovala, ako dobre jej to dnes ide. „Takže to nebola celkom moja vina. A čo sa týka toho, že mi Bellatrix ukradla prútik... Ako jej môžeš také niečo vôbec dovoliť? To tu už človek nemá ani trochu úcty? Okrádať spiaceho človeka! To je nehoráznosť!“ Nechápavo pokrútila hlavou. Nech ju akokoľvek podceňovali, mohla by byť z nej naozaj skvelá telenovelová herečka.

Pani Blacková zamyslene naklonila hlavu nabok. „Niečo na tom bude...“ zamrmlala.

Narcissa sa teraz samoľúbo usmiala na Bellatrix a ona urazene našpúlila pery. Obe vedeli, že tá, ktorá prehrá, bude mať celé leto v rodine podradné postavenie a to ani jedna nemienila pripustiť.

„Mama, nemala by si ju počúvať,“ vážne povedala Bellatrix.

„A to už prečo?“ začudovane sa spýtala Druella.

„Vláči sa po škole s Mulciberom.“ Zlomyseľne sa usmiala.

„Čože?!“ vyprskla pani Blacková. „Narcissa Blacková, chceš mi povedať, že chodíš so synom Mulcibera, ktorého len pred mesiacom vyhodili z ministerstva mágie?!“ zvolala. „Veľmi si ma sklamala,“ dodala.

„Ale to nie je pravda!“ skríkla Narcissa. „Prisahám, že som sa s ním rozišla hneď, ako som sa to dozvedela!“ bránila sa. Otočila sa k svojej sestre. „A na tvojom mieste by som mlčala, nie každý Black má na Rokforte povesť štetky.“ Kyslo sa usmiala.

„Neviem o čom hovoríš,“ zatvárila sa nechápavo.

„Ale choď... O tvojich sexuálnych výstrelkoch rozpráva už celá škola,“ uškrnula sa.

„Ako sa opovažuješ...“ precedila Bellatrix pomedzi zuby.

„Veď je to pravda,“ pokrčila plecami. „Len sa čudujem, že to nevadí mame,“ dodala a vrhla pohľad na pani Blackovú, ktorá bola buď ešte mierne podgurážená z návštevy u príbuzných, zaspávala, alebo bola z tých noviniek priveľmi šokovaná na to, aby sa k téme dokázala vyjadriť.

„Ty špinavá suka!“ zavrčala Bellatrix, schmatla vázu s kvetmi ležiacimi na jej nočnom stolíku a hodila ju smerom k svojej mladšej sestre. Narcissa sa šikovne uhla a ukázala jej prostredník. Váza sa s hlasným rinkotom rozbila o stenu a na zelených tapetách zostala po kvetoch mokrá šmuha.

„Tak to už stačí!“ zvolala Druella, mávla prútikom a medzi jej dcérami vyrástla stena až po strop tak, že oddelila Bellinu časť izby pri okne od Narcissinej pri dverách.

Narcissa sa šokovane nadýchla. „Len tak medzi rečou, mama, ako sa odtiaľ Bellatrix dostane?“ spýtala sa, keď jej sestra začala zúrivo búchať do steny z druhej strany.

„Ah,“ zamračila sa pani Blacková. „To už vyrieši Cygnus, keď sa vráti,“ pohotovo sa vyhovorila.

„Veď mne to nevadí,“ rýchlo dodala Narcissa. „Aj keď ja sa budem čudovať, ak oco vôbec trafí po dnešku domov,“ potichu zamrmlala.

„Čo si to vravela?“ varovne sa na ňu pozrela mama.

„Nič, nič,“ povedala a žiarivo sa na ňu usmiala. „Vrátiš mi už prútik, mamka? Keď ho nemám pri sebe, mávam nočné mory a kričím zo sna.“ Pozrela na ňu nevinným pohľadom a pani Blacková jej s povzdychom podala prútik.

„Dobrú noc,“ stroho povedala a odišla z izby. „A nieže tú stenu odčaruješ!“ zakričala na ňu.

„Neboj sa, to by ma v živote nenapadlo,“ povedala so spokojným úsmevom a vliezla do postele. Mohla sa spoľahnúť, že pánovi Blackovi bude trvať aspoň týždeň, kým sa z toho alkoholu zotaví natoľko, aby mohol tú stenu odčarovať. Život je taký krásny!

Mávla prútikom, v izbe zhaslo svetlo a ona premýšľala, prečo sa jej musel snívať taký strašný sen s dvoma chalanmi, ktorých najviac nevie vystáť. Prehodila sa na druhý bok. „Ak sa mi bude tentoraz snívať ešte aj o Belle, budem asi od hrôzy kričať tak hlasno, že ma nezabije mama, ale susedia,“ zašepkala do tmy. Zamyslela sa. Bellatrix mala pravdu. Dnes v noci naozaj rozpráva zloženými vetami! Nechápajúc to sa zamračila a zavrela oči.

Asi po dvadsiatich minútach Bellatrix prestala búchať na stenu a Narcissa mohla len dúfať, že umrela od nedostatku kyslíka. Nenapadlo jej, že by jej sestra mohla otvoriť okno, na to bola už, samozrejme, priveľmi unavená.

O pár dní... 

Andromeda bola v to dopoludnie veľmi unudená a jej matka jej už začínala mať plné zuby. „Ja naozaj nemôžem za to, že vonku prší, ale mohla by si sa mi prestať neustále pliesť popod nohy?“

„Ale čo mám robiť?“ nadurdila sa Meddy.

„A odkiaľ to mám vedieť?! Niečo si vymysli! Pozri, Bellatrix nemá čo robiť, choď s ňou hrať pľuvadlíky alebo čo za sprosté hry to vy mladí hrávate,“ hundrala.

„Bellatrix?“ Andromeda neverila vlastným ušiam. „Naozaj si myslíš, že by to so mnou Bella hrala?“

Druella prevrátila očami. „Bellatrix!“ zavolala na svoju nastaršiu dcéru, ktorá zdvihla svoju čiernu kučeravú hlavu od Denného proroka.

„Čo sa deje?“ ťahavo sa spýtala.

„Zabav svoju sestru,“ prikázala jej pani Blacková.

„Čože?“ vyprskla. „Nemám čas na nejaké stupídne hry!“

„Urobíš, čo ti kážem,“ ľadovo vyhlásila Druella.

„Ak by si mala prútik, mohla si ju učiť z otcových kníh, takže sa nesťažuj,“ zahrkútala Narcissa od zrkadla.

Bellatrix ju prepichla vražedným pohľadom. „Nemiešaj sa do toho, bábika,“ odsekla. „Tak choď po tie sprosté karty alebo čo to chceš hrať,“ oborila sa na Andromedu a tá rýchlo bežala do izby.

„A Bella, nebuď na Andromedu zlá,“ upozornila ju mama a odišla z obývačky.

„Nesmej sa!“ zavrčala Bellatrix na Narcissu, ktorej sa len s vypätím všetkých síl darilo udržať vážnu tvár.

„Ale no tak, sestrička, ja ti predsa úprimne závidím,“ vyhlásila.

„Čo tým myslíš?“ podozrievavo prižmúrila oči.

„Nikdy som nevedela, akých perfektných sedemnásť rokov si prežila, kým si bola mamičkiným a ockovým maznáčikom ty,“ uškrnula sa. „Ale zrejme si aj oni myslia, že si na sex ešte primladá,“ pokyvkala hlavou ako to mával vo zvyku Dumbledore a sama sa na svojom žarte zasmiala.

„Veď ťa ten smiech prejde,“ zaškerila sa Bellatrix a pokojne sa uvelebila na gauči ako mačka. Už to bolo Narcisse podozrivé. Prečo je taká pokojná, keď ju provokuje?

Andromeda pribehla naspäť spolu s Rachotiacou sedmou. „Nevedela som nájsť tie pľuvadlíky,“ lapala dych.

Bella unudene mávla rukou. „Mne je to jedno...“

Vtedy sa ozvalo akési podivné ťukanie a Narcissa sa zmätene obzerala, odkiaľ ten zvuk prichádza. Bellatrix prešla k obývačkovému oknu a otvorila ho. „Ichor, poď sem!“ zavolala na rodinnú sovu a odviazala jej z nohy list.

„Aha,“ pochopila Narcissa.

„Čo?“

„Nič, nič...“ rýchlo dodala. „Pre koho je ten list?“

Bellatrix pretáčala list v rukách a študovala ho. „Mám taký dojem, že pre rodičov,“ uškrnula sa a roztrhla obálku.

„Ale to sa nesmie!“ protestovala Andromeda a Narcissa len nakúkala ponad Bellino plece, lenže tá sa postavila tak, aby nič nevidela.

Narcissa sa zamračila a pozorovala Bellatrix, ktorá sa tvárila ako sup pri love. „Hmm... Veľmi zaujímavé,“ povedala, aby ju vyprovokovala.

„To nie je fér, aj ja to chcem vidieť!“ Dupla nohou.

„Smola, sestrička, to je len pre dospelých,“ žmurkla na ňu. Zrazu sa zarazila. „Kde je Andromeda?“

Narcissa schmatla prútik a skríkla: „Accio, list!“ Polsekundu pred ňou však to isté skríkla aj jej matka, ktorá práve vkročila do izby s Andromedou v pätách. Nahnevane ho schmatla a prečítala.

„Narcissa, choď do svojej izby,“ prikázala jej stroho.

„Ale...“

„Už aj!“

„Žalobaba,“ zasyčala Andromede do ucha, keď okolo nej prechádzala.

„Bellatrix, poď so mnou do kuchyne a Narcisse nič nehovor,“ obrátila sa Druella na Bellu.

„Ale mama!“ prostestovala Narcissa zo schodov.

„Choď... hore... UŽ AJ!“ Pani Blackovej sa nebezpečne rozšírili nozdry a pripomínala rozzúreného býka, a tak ju Narcissa radšej poslúchla. Celou cestou po starých drevených schodov však dupala ako slon a dvere na izbe za sebou zabuchla tak hlasno, ako sa len dalo.

„Za to mi zaplatia...“ zašomrala. „Ale čo mohlo byť také dôležité?“ vzdychla si nespokojne.

Zostala vo svojej izbe až do obeda. Všetci ju podrazili. Bellatrix, mama, Andromeda... Nechcela ich vidieť. Ten čas využila na to, aby si natočila vlasy do lokničiek s novým elixírom, ktorý si kúpila ešte v Rokville.

Okolo pol jednej však niekto zaklopal na dvere izby a dnu vošla Bellatrix s umelým úsmevom.

„Prečo klopeš na vlastnú izbu?“ začudovane sa jej spýtala Narcissa.

„Mama tak prikázala,“ sucho odvetila. „Máš ísť dole a máš si obliecť na seba to najlepšie, čo máš. Čo si si porobila s vlasmi?“

„Čo? A prečo? Čo sa deje?“

„Za chvíľu to zistíš,“ sprisahanecky na ňu žmurkla.

Narcissa potriasla hlavou. Nechápala, prečo sa snaží Bella tváriť milo. „Ale ja tam nechcem ísť!“ vzdychla.

„Na, vypi toto, bude ti lepšie,“ povedala Bellatrix a podala jej pohár s nejakou fialkastou tekutinou.

„Čo je to?“

„Odvar z čučoriedok. Vraj to má blahodarný vplyv na pleť.“

„Och, tak ďakujem.“ Narcissa sa usmiala a Bellatrix na ňu zatiaľ nemo civela. „Môžeš ísť, prosím, preč? Chcem sa prezliecť,“ povedala Narcissa po chvíli.

„Iste,“ prikývla Bella a Narcisse neušiel pohľad, ktorý venovala tomu poháru. „O desať minút buď dole,“ dodala ešte a zmizla vo dverách.

„Krava hlúpa,“ zašomrala Narcissa a údajného čučoriedkového extraktu sa ani nedotkla. Vstala a podišla k svojmu rozmernému šatníku. Milovala svoje šaty. Nakoniec sa rozhodla pre jedovatozelenú róbu. Bude jej v nej síce trochu teplo, ale čo človek neurobí pre krásu?

Práve si už šestnásty krát za sebou prečesala svoje tentoraz kučeravé blonďavé vlasy, keď vošla do izby Andromeda.

„Máš si švihnúť, už sú vraj na ceste,“ odkázala jej.

„Kto je na ceste?“ zamračila sa.

Andromeda si zdesene zakryla ústa. „Ja som nechcela... To zo mňa vyletelo!“ pípla.

„Ak mi to okamžite nepovieš...“ začala Narcissa, ale v tom ju napadla skvelá myšlienka. „To nič, Meddy, aj tak to za chvíľu zistím,“ dokončila sladkým hlasom.

„Fúha, už som myslela, že ma budeš chcieť mučiť, aby si to zistila,“ vydýchla si Andromeda.

„Meddy, mala by si niečo spraviť so svojou pleťou...“ kriticky si ju obzerala Narcissa.

„Prečo?“

„Máš ju akúsi suchú. Vypi tento elixír, pomôže ti,“ usmiala sa a podala jej pohár, ktorý jej tu nechala Bellatrix. ‚Uvidíme, čo to tej žalobabe spraví,‘ uškrnula sa v duchu.

Andromeda vypila obsah na jeden glg. „Ďakujem,“ povedala a odišla z izby. Narcissa ju nasledovala.