Kto druhému jamu kope... (4. kapitola)
4. kapitola – Urodzený rod Malfoyovcov
„A týmto otváram tohtoročný maškarný bál! Príjemnú zábavu!“ zvolal Dumbledore na celú Veľkú sieň a začala hrať hudba.
Narcissa v kostýme mačky s ostatnými tlieskala a prešla k dlhému stolu, aby si naliala do pohára punč. Vtom ju ktosi schytil za chvost a ona prekvapene zamraučala predtým, než si stihla uvedomiť, že v skutočnosti mačkou nie je. A tak rýchlo dodala: „Au“ a prudko sa otočila.
Pred ňou stál nejaký chlapec v upírskom kostýme a spoza masky mu trčali plavé vlasy. Inštinktívne vedela, kto to je.
„Smiem prosiť?“ spýtal sa a neodolateľne sa na ňu usmial.
„Áno, jasné,“ povedala Narcissa sladkým hlasom a prijala jeho rameno.
Zdalo sa jej, že spolu tancovali celú večnosť a vystriedali pritom mnoho pesničiek. Keď hodiny vo Vstupnej hale odbili polnoc, ich pery sa stretli v jemnom bozku.
„Lucius?“ nesmelo sa spýtala, keď sa od seba odlepili.
Chlapec pohol rukou k maske a jedným trhnutím si ju zložil. A pod ňou sa uškŕňala tvár... jej bratranca!
Šokovane skríkla a Sirius Black sa diabolsky rozosmial...
„Ááá!“
Prudko sa posadila a triasla sa na celom tele. Chytila sa za hrdlo, lebo hoci chcela kričať, nevychádzal jej z neho žiaden hlas.
„Buď... ticho!“ okríkol ju niekto a vtedy zacítila na krku špičku prútika. Druhou rukou hmatala na nočnom stolíku, že schytí ten svoj, ale márne. Nebol tam. A vtedy jej to došlo. Bella jej ho vzala a začarovala ju!
„Ani sa nepohni a možno ťa odčarujem,“ povedala falošne sladkým hlasom. „Finite Incantatem!“
„Bellatrix! Ako sa opovažuješ zobrať mi môj prútik?“ zvolala Narcissa nahnevane a načiahla sa za svojím majetkom.
Bella sa však uhla a ruku načiahla dozadu tak, aby na ňu jej sestra nedočiahla. „Môžeš si za to sama, že si tak kričala!“ odsekla.
„Daj... mi... môj... prútik!“
„Veď si ho zober!“ Provokatívne jej ním zamávala pred nosom.
Narcissa sa opäť neúspešne pokúsila zmocniť svojej čarodejnej pomôcky. „To by už stačilo...“ precedila pomedzi zuby a vrhla sa na Bellatrix, ktorú začala ťahať za vlasy, kopať a škriabať. Jej sestra jej neostala nič dlžná a o chvíľu sa už klbčili na Narcissinej posteli ako zúrivé levice a fučali od námahy.
„Mám ho!“ skríkla víťazoslávne Narcissa vo chvíli, keď sa v izbe rozsvietilo svetlo.
„PRE MERLINOVE SPODKY, ČO TO TU SVÁRATE?!“ Ich mama stála vo dverách v čiernom zamatovom župane a tvárila sa dosť nahnevane. „Accio, prútik!“
Narcisse vyletel prútik z ruky a pani Blacková ho šikovne chytila.
„To nie je fér!“ zakňučala.
„Zlez zo mňa!“ zasyčala Bellatrix.
Narcissa z nej zliezla a v zrkadle si ihneď uhladila rozstrapatené vlasy.
„TAK VYSVETLÍ MI TO UŽ NIEKTO KONEČNE?!“
„Bella ma začarovala-“
„Narcisske sa sníval škaredý sen –“
„NECH HOVORÍ JEDNA! Bellatrix, čo sa stalo?“
„Och, mohla som vedieť, že budeš počúvať len tvoju milovanú dcérku,“ odsekla Narcissa, prekrížila si ruky na prsiach a hodila sa na svoju posteľ, ktorá smutne zavŕzgala.
Bellatrix sa víťazoslávne pozrela na svoju sestru a povedala: „Narcissa zo sna začala nahlas kričať, a tak som nechcela, aby sa niekto zobudil...“
Narcissa odfrkla a pani Blacková na ňu vyčítavo pozrela.
„...a tak som ju začarovala. Nespravila som vari správne?“ Nevinným pohľadom pozrela na mamu a Narcissa už vedela, že má prehraté.
„Narcissa, prečo kričíš zo sna?“ oborila sa na ňu matka a ona prekvapene otvorila ústa. Ako keby za to mohla ona!
„Moment, mama, mám právo na obhajobu!“ Dramaticky zdvihla ruku a pohodila svojou blonďavou hrivou.
Nikdy nechápala, čo má Abigail proti muklovským telenovelám. Dalo sa z nich predsa naučiť toľko vecí! Samozrejme, jej rodičia nevedeli o tom, že v podkroví skrýva muklovské zariadenie, aj tak by nevedeli, na čo je televízor dobrý. Odkúpila ho minulý rok od nejakého humusáka za pár siklov, lebo predával po celom Rokforte všelijaké takéto blbosti. Zatiaľ sa jej zábava podarila udržať v tajnosti.
Tentoraz však táto metóda nezabrala a jej mama a sestra na ňu začali civieť v nemom úžase.
„Čože?“ Pani Blacková nadvihla obočie.
Narcissa pateticky vzdychla. Čo komu urobila? „Chcela som tým povedať, že je od teba maximálne neobjektívne a jednostranné hodnotiť naše správanie len na základe Bellinho vysvetlenia,“ povedala pomaly a zreteľne artikulujúc.
Bellatrix šokovane otvorila ústa. „Kedy si sa naučila tvoriť zložené vety?“
Narcissa sa rozhodla, že je pod jej dôstojnosť reagovať na toto podpichovanie.
Obočie pani Blackovej vyletelo ešte vyššie. „V tom prípade počúvam,“ unudene vzdychla.
Spokojne sa usmiala. „Viem, že som nemala kričať zo sna, ale to, že to bolo zo sna, znamená, že som spala a spiaci človek sa nedokáže ovládať, nie je tak?“ spýtavo sa pozrela na matku a v duchu sa čudovala, ako dobre jej to dnes ide. „Takže to nebola celkom moja vina. A čo sa týka toho, že mi Bellatrix ukradla prútik... Ako jej môžeš také niečo vôbec dovoliť? To tu už človek nemá ani trochu úcty? Okrádať spiaceho človeka! To je nehoráznosť!“ Nechápavo pokrútila hlavou. Nech ju akokoľvek podceňovali, mohla by byť z nej naozaj skvelá telenovelová herečka.
Pani Blacková zamyslene naklonila hlavu nabok. „Niečo na tom bude...“ zamrmlala.
Narcissa sa teraz samoľúbo usmiala na Bellatrix a ona urazene našpúlila pery. Obe vedeli, že tá, ktorá prehrá, bude mať celé leto v rodine podradné postavenie a to ani jedna nemienila pripustiť.
„Mama, nemala by si ju počúvať,“ vážne povedala Bellatrix.
„A to už prečo?“ začudovane sa spýtala Druella.
„Vláči sa po škole s Mulciberom.“ Zlomyseľne sa usmiala.
„Čože?!“ vyprskla pani Blacková. „Narcissa Blacková, chceš mi povedať, že chodíš so synom Mulcibera, ktorého len pred mesiacom vyhodili z ministerstva mágie?!“ zvolala. „Veľmi si ma sklamala,“ dodala.
„Ale to nie je pravda!“ skríkla Narcissa. „Prisahám, že som sa s ním rozišla hneď, ako som sa to dozvedela!“ bránila sa. Otočila sa k svojej sestre. „A na tvojom mieste by som mlčala, nie každý Black má na Rokforte povesť štetky.“ Kyslo sa usmiala.
„Neviem o čom hovoríš,“ zatvárila sa nechápavo.
„Ale choď... O tvojich sexuálnych výstrelkoch rozpráva už celá škola,“ uškrnula sa.
„Ako sa opovažuješ...“ precedila Bellatrix pomedzi zuby.
„Veď je to pravda,“ pokrčila plecami. „Len sa čudujem, že to nevadí mame,“ dodala a vrhla pohľad na pani Blackovú, ktorá bola buď ešte mierne podgurážená z návštevy u príbuzných, zaspávala, alebo bola z tých noviniek priveľmi šokovaná na to, aby sa k téme dokázala vyjadriť.
„Ty špinavá suka!“ zavrčala Bellatrix, schmatla vázu s kvetmi ležiacimi na jej nočnom stolíku a hodila ju smerom k svojej mladšej sestre. Narcissa sa šikovne uhla a ukázala jej prostredník. Váza sa s hlasným rinkotom rozbila o stenu a na zelených tapetách zostala po kvetoch mokrá šmuha.
„Tak to už stačí!“ zvolala Druella, mávla prútikom a medzi jej dcérami vyrástla stena až po strop tak, že oddelila Bellinu časť izby pri okne od Narcissinej pri dverách.
Narcissa sa šokovane nadýchla. „Len tak medzi rečou, mama, ako sa odtiaľ Bellatrix dostane?“ spýtala sa, keď jej sestra začala zúrivo búchať do steny z druhej strany.
„Ah,“ zamračila sa pani Blacková. „To už vyrieši Cygnus, keď sa vráti,“ pohotovo sa vyhovorila.
„Veď mne to nevadí,“ rýchlo dodala Narcissa. „Aj keď ja sa budem čudovať, ak oco vôbec trafí po dnešku domov,“ potichu zamrmlala.
„Čo si to vravela?“ varovne sa na ňu pozrela mama.
„Nič, nič,“ povedala a žiarivo sa na ňu usmiala. „Vrátiš mi už prútik, mamka? Keď ho nemám pri sebe, mávam nočné mory a kričím zo sna.“ Pozrela na ňu nevinným pohľadom a pani Blacková jej s povzdychom podala prútik.
„Dobrú noc,“ stroho povedala a odišla z izby. „A nieže tú stenu odčaruješ!“ zakričala na ňu.
„Neboj sa, to by ma v živote nenapadlo,“ povedala so spokojným úsmevom a vliezla do postele. Mohla sa spoľahnúť, že pánovi Blackovi bude trvať aspoň týždeň, kým sa z toho alkoholu zotaví natoľko, aby mohol tú stenu odčarovať. Život je taký krásny!
Mávla prútikom, v izbe zhaslo svetlo a ona premýšľala, prečo sa jej musel snívať taký strašný sen s dvoma chalanmi, ktorých najviac nevie vystáť. Prehodila sa na druhý bok. „Ak sa mi bude tentoraz snívať ešte aj o Belle, budem asi od hrôzy kričať tak hlasno, že ma nezabije mama, ale susedia,“ zašepkala do tmy. Zamyslela sa. Bellatrix mala pravdu. Dnes v noci naozaj rozpráva zloženými vetami! Nechápajúc to sa zamračila a zavrela oči.
Asi po dvadsiatich minútach Bellatrix prestala búchať na stenu a Narcissa mohla len dúfať, že umrela od nedostatku kyslíka. Nenapadlo jej, že by jej sestra mohla otvoriť okno, na to bola už, samozrejme, priveľmi unavená.
O pár dní...
Andromeda bola v to dopoludnie veľmi unudená a jej matka jej už začínala mať plné zuby. „Ja naozaj nemôžem za to, že vonku prší, ale mohla by si sa mi prestať neustále pliesť popod nohy?“
„Ale čo mám robiť?“ nadurdila sa Meddy.
„A odkiaľ to mám vedieť?! Niečo si vymysli! Pozri, Bellatrix nemá čo robiť, choď s ňou hrať pľuvadlíky alebo čo za sprosté hry to vy mladí hrávate,“ hundrala.
„Bellatrix?“ Andromeda neverila vlastným ušiam. „Naozaj si myslíš, že by to so mnou Bella hrala?“
Druella prevrátila očami. „Bellatrix!“ zavolala na svoju nastaršiu dcéru, ktorá zdvihla svoju čiernu kučeravú hlavu od Denného proroka.
„Čo sa deje?“ ťahavo sa spýtala.
„Zabav svoju sestru,“ prikázala jej pani Blacková.
„Čože?“ vyprskla. „Nemám čas na nejaké stupídne hry!“
„Urobíš, čo ti kážem,“ ľadovo vyhlásila Druella.
„Ak by si mala prútik, mohla si ju učiť z otcových kníh, takže sa nesťažuj,“ zahrkútala Narcissa od zrkadla.
Bellatrix ju prepichla vražedným pohľadom. „Nemiešaj sa do toho, bábika,“ odsekla. „Tak choď po tie sprosté karty alebo čo to chceš hrať,“ oborila sa na Andromedu a tá rýchlo bežala do izby.
„A Bella, nebuď na Andromedu zlá,“ upozornila ju mama a odišla z obývačky.
„Nesmej sa!“ zavrčala Bellatrix na Narcissu, ktorej sa len s vypätím všetkých síl darilo udržať vážnu tvár.
„Ale no tak, sestrička, ja ti predsa úprimne závidím,“ vyhlásila.
„Čo tým myslíš?“ podozrievavo prižmúrila oči.
„Nikdy som nevedela, akých perfektných sedemnásť rokov si prežila, kým si bola mamičkiným a ockovým maznáčikom ty,“ uškrnula sa. „Ale zrejme si aj oni myslia, že si na sex ešte primladá,“ pokyvkala hlavou ako to mával vo zvyku Dumbledore a sama sa na svojom žarte zasmiala.
„Veď ťa ten smiech prejde,“ zaškerila sa Bellatrix a pokojne sa uvelebila na gauči ako mačka. Už to bolo Narcisse podozrivé. Prečo je taká pokojná, keď ju provokuje?
Andromeda pribehla naspäť spolu s Rachotiacou sedmou. „Nevedela som nájsť tie pľuvadlíky,“ lapala dych.
Bella unudene mávla rukou. „Mne je to jedno...“
Vtedy sa ozvalo akési podivné ťukanie a Narcissa sa zmätene obzerala, odkiaľ ten zvuk prichádza. Bellatrix prešla k obývačkovému oknu a otvorila ho. „Ichor, poď sem!“ zavolala na rodinnú sovu a odviazala jej z nohy list.
„Aha,“ pochopila Narcissa.
„Čo?“
„Nič, nič...“ rýchlo dodala. „Pre koho je ten list?“
Bellatrix pretáčala list v rukách a študovala ho. „Mám taký dojem, že pre rodičov,“ uškrnula sa a roztrhla obálku.
„Ale to sa nesmie!“ protestovala Andromeda a Narcissa len nakúkala ponad Bellino plece, lenže tá sa postavila tak, aby nič nevidela.
Narcissa sa zamračila a pozorovala Bellatrix, ktorá sa tvárila ako sup pri love. „Hmm... Veľmi zaujímavé,“ povedala, aby ju vyprovokovala.
„To nie je fér, aj ja to chcem vidieť!“ Dupla nohou.
„Smola, sestrička, to je len pre dospelých,“ žmurkla na ňu. Zrazu sa zarazila. „Kde je Andromeda?“
Narcissa schmatla prútik a skríkla: „Accio, list!“ Polsekundu pred ňou však to isté skríkla aj jej matka, ktorá práve vkročila do izby s Andromedou v pätách. Nahnevane ho schmatla a prečítala.
„Narcissa, choď do svojej izby,“ prikázala jej stroho.
„Ale...“
„Už aj!“
„Žalobaba,“ zasyčala Andromede do ucha, keď okolo nej prechádzala.
„Bellatrix, poď so mnou do kuchyne a Narcisse nič nehovor,“ obrátila sa Druella na Bellu.
„Ale mama!“ prostestovala Narcissa zo schodov.
„Choď... hore... UŽ AJ!“ Pani Blackovej sa nebezpečne rozšírili nozdry a pripomínala rozzúreného býka, a tak ju Narcissa radšej poslúchla. Celou cestou po starých drevených schodov však dupala ako slon a dvere na izbe za sebou zabuchla tak hlasno, ako sa len dalo.
„Za to mi zaplatia...“ zašomrala. „Ale čo mohlo byť také dôležité?“ vzdychla si nespokojne.
Zostala vo svojej izbe až do obeda. Všetci ju podrazili. Bellatrix, mama, Andromeda... Nechcela ich vidieť. Ten čas využila na to, aby si natočila vlasy do lokničiek s novým elixírom, ktorý si kúpila ešte v Rokville.
Okolo pol jednej však niekto zaklopal na dvere izby a dnu vošla Bellatrix s umelým úsmevom.
„Prečo klopeš na vlastnú izbu?“ začudovane sa jej spýtala Narcissa.
„Mama tak prikázala,“ sucho odvetila. „Máš ísť dole a máš si obliecť na seba to najlepšie, čo máš. Čo si si porobila s vlasmi?“
„Čo? A prečo? Čo sa deje?“
„Za chvíľu to zistíš,“ sprisahanecky na ňu žmurkla.
Narcissa potriasla hlavou. Nechápala, prečo sa snaží Bella tváriť milo. „Ale ja tam nechcem ísť!“ vzdychla.
„Na, vypi toto, bude ti lepšie,“ povedala Bellatrix a podala jej pohár s nejakou fialkastou tekutinou.
„Čo je to?“
„Odvar z čučoriedok. Vraj to má blahodarný vplyv na pleť.“
„Och, tak ďakujem.“ Narcissa sa usmiala a Bellatrix na ňu zatiaľ nemo civela. „Môžeš ísť, prosím, preč? Chcem sa prezliecť,“ povedala Narcissa po chvíli.
„Iste,“ prikývla Bella a Narcisse neušiel pohľad, ktorý venovala tomu poháru. „O desať minút buď dole,“ dodala ešte a zmizla vo dverách.
„Krava hlúpa,“ zašomrala Narcissa a údajného čučoriedkového extraktu sa ani nedotkla. Vstala a podišla k svojmu rozmernému šatníku. Milovala svoje šaty. Nakoniec sa rozhodla pre jedovatozelenú róbu. Bude jej v nej síce trochu teplo, ale čo človek neurobí pre krásu?
Práve si už šestnásty krát za sebou prečesala svoje tentoraz kučeravé blonďavé vlasy, keď vošla do izby Andromeda.
„Máš si švihnúť, už sú vraj na ceste,“ odkázala jej.
„Kto je na ceste?“ zamračila sa.
Andromeda si zdesene zakryla ústa. „Ja som nechcela... To zo mňa vyletelo!“ pípla.
„Ak mi to okamžite nepovieš...“ začala Narcissa, ale v tom ju napadla skvelá myšlienka. „To nič, Meddy, aj tak to za chvíľu zistím,“ dokončila sladkým hlasom.
„Fúha, už som myslela, že ma budeš chcieť mučiť, aby si to zistila,“ vydýchla si Andromeda.
„Meddy, mala by si niečo spraviť so svojou pleťou...“ kriticky si ju obzerala Narcissa.
„Prečo?“
„Máš ju akúsi suchú. Vypi tento elixír, pomôže ti,“ usmiala sa a podala jej pohár, ktorý jej tu nechala Bellatrix. ‚Uvidíme, čo to tej žalobabe spraví,‘ uškrnula sa v duchu.
Andromeda vypila obsah na jeden glg. „Ďakujem,“ povedala a odišla z izby. Narcissa ju nasledovala.
Dolu v obývačke takmer skolabovala od šoku, zdesenia, hnusu a ktovie od čoho iného ešte.
„Malfoy!“ odfrkla si sotva počuteľne a okamžite sa obrátila späť, lenže Bellatrix ju s úlisným úsmevom stiahla späť.
„Počkaj, Cissy, musíme vás predstaviť,“ pobavene povedala a pani Malfoyová si odkašlala.
‚No do pekla...‘ pomyslela si Narcissa.
„Tu je moja prostredná dcéra,“ usmieval sa Cygnus Black a prihládzal si svoje čierne fúzy. „Cissy, s Luciusom sa určite poznáte, však?“
Narcissa pomaly prikývla a Lucius Malfoy si ju zatiaľ kriticky premeral. Neznášala takéto pohľady. On mal na sebe čierny habit so strieborným lemom a vyzeral v ňom perfektne. Ale aj tak to bol namyslený snob.
Váhavo sa pozrela na svoju mamu, ktorá na ňu spoza pani Malfoyovej hádzala netrpezlivé grimasy. Narcissa pochopila a natrčila Luciusovi ruku.
„Teší ma,“ chladne povedala a on jej ruku s odmietavým výrazom na tvári vzal a pobozkal.
„Potešenie je na mojej strane, madam,“ ironicky sa uškrnul.
„Dcérka, zoznám sa s Abraxasom a Lucindou Malfoyovými,“ predniesla Druella Blacková s náznakom čohosi, čo malo zrejme pripomínať úsmev.
„Dúfam, že budeš pre našu rodinu prínosom,“ povedala pani Malfoyová a premerala si ju rovnako kritickým výrazom ako predtým jej syn. Lucinda Malfoyová bola vysoká, štíhla žena s dlhými čiernymi vlasmi, čiernymi očami a hnedastou pokožkou. Narcissa usúdila, že pochádza z Egypta alebo inej orientálnej krajiny, ale bolo čudné vidieť ju pri jej bledom manželovi a synovi, ktorí svojím výzorom pripomínali Severanov.
Narcissa nerozumela, čo tým pani Malfoyová myslela, ale usmiala sa na ňu. Matka jej vždy hovorievala: „Ak v spoločnosti nebudeš niečomu rozumieť, jednoducho sa usmievaj. Ostatní budú vedieť, že sú v spoločnosti dámy.“ „Tupej dámy,“ vždy poznamenala Bellatrix.
Abraxas Malfoy zatiaľ uznanlivo pokyvkával hlavou a povedal: „Musím povedať, Cygnus, že voľbu schvaľujem.“
„To je vynikajúce!“ Druella spľasla rukami. „A teraz by sme sa mohli pobrať do jedálne, čo poviete? Naši škriatkovia pripravili slávnostný obed na počesť vašej návštevy.“
Ihneď odniekiaľ pribehol jeden z ich škriatkov, Toby, a začal Malfoyovcom ponúkať poháriky ohnivej whiskey.
Narcissa a Lucius na seba zatiaľ zazerali.
„Kretén,“ naznačila perami Narcissa.
„Štetka,“ odpovedal Lucius so zlomyseľným úsmevom a ona sa urazene od neho odvrátila.
„Čo sa uškŕňaš?“ oborila sa na Bellatrix, ale jej pohľad upútala Andromeda.
„Ja... HIK!“ ozvala sa jej mladšia sestra.
Narcissa sa zamračila. „Prosím?“
Meddy sa nadýchla, ale vyšlo z nej len ďalšie „HIK“. Bellatrix už svoj úškrn neskrývala a potichu sa chichotala. Mladý Malfoy mal na tvári pobavený výraz, ale dospelí si to zatiaľ ešte nevšimli.
„Andromeda, ty sprostá hus, naozaj si vypila ten štikútací elixír?!“ smiala sa Bella.
„Štik-štikútajúci?“ prekvapene preglgla Narcissa. „Ty si ma chcela pred nimi strápniť?!“ šokovane sa jej spýtala.
„Ale...HIK! Ona...HIK! Mi povedala, HIK, že... HIK! Je to... HIK!“
„Čučoriedkový extrakt?“ nadvihla Bellatrix obočie.
Lucius sa zasmial. „Tak to sa ti podarilo, Bella.“
„Vďaka,“ žmurkla na neho. „Hoci to mala vypiť Narcissa. Potom by ste si mysleli, že je opitá, a z tej skvelej svadby by nič nebolo... A potom by na ňu boli rodičia naštvaní a mne by kúpili nový prútik,“ samoľúbo sa usmiala. „Plán to bol geniálny, ale Andromeda bola nanešťastie priveľmi smädná,“ sklamane dodala.
„Nebola smädná, to ja som ju naviedla na to, aby to vypila,“ povedala Narcissa hrdo. Konečne sa niečo podarilo aj jej.
Bella si odfrkla. „To iste. Ty nerozoznáš ani krokodíla od čajky, ako by si mohla rozoznať čučoriedkový extrakt od štikútajúceho elixíru?“
Malfoy sa zase zasmial.
Narcissa len pohodila vlasmi, lebo ju nenapadla žiadna dobrá odpoveď. V slovných súbojoch s Bellatrix vždy prehrávala. „Moment!“ uvedomila si zrazu. „O akej svadbe si to hovorila?“
„Hik!“
„Andromeda, mlč!“ zahriakla ju a Meddy sa začervenala.
„Ty to nevieš?“ zatvárila sa Bellatrix prekvapene, ale bolo na nej vidieť, že si to užíva. „Vy s Luciusom sa budúce leto zoberiete, a tak sa zdá, že už niet východiska. Ledaže by si sa už strápnila pred Malfoyovcami sama, čo vlastne nie je až také nepravdepodobné...“
„Ja? S ním?!“ vyprskla Narcissa a pobavene ukázala na Luciusa.
„Ako... Chápem, že si ťa nechcem zobrať ja, ale prečo si ma nechceš zobrať ty?!“ zamračil sa Lucius.
„Lebo si náfuka,“ odsekla a šokovane pokrútila hlavou. Nerobila si z toho nejaké veľké starosti. Veď do leta času dosť, niečo určite vymyslí, aby si ho nemusela brať. ‚V najhoršom prípade ho Mulciber zabije,‘ uškrnula sa v duchu.
„Dievčatá, ideme obedovať. Rýchlo poďte, lebo všetko vychladne!“ súril ich Cygnus, a tak sa pobrali do jedálne, hoci Andromedu musel otec chvíľu prehovárať. Tá celý čas mlčala, takže nevedel o tom, že má štikútku.
Rodičia sa pri obede nerozprávali o ničom inom, ako o politike, čo bolo celkom pochopiteľné.
„A videla si, aký nemožný klobák mal na sebe Kvintus na zasadnutí rady?“ krútila hlavou Lucinda, keď si naberala zemiakový šalát.
„To áno. Vôbec sa nevie obliekať. Mali by ho odvolať. Nedáš si kačicu?“ ponúkala ju Druella.
„Nie, ďakujem, strážim si líniu.“
Andromeda nadskakovala na stoličke každých tridsať sekúnd. Neodvážila sa otvoriť ústa, aby ju nebolo počuť, preto ani nič nejedla. Bellatrix a Narcissa sa išli ušúľať od smiechu.
„Andromeda, prestaň sa piplať v tom jedle a zjedz to mäso!“ prikázal jej pán Black prísne.
„Ale ja...“ začala Andromeda protestovať, „hik!“
V tom momente sa všetci pri stole zarazili, len študenti Rokfortu museli vynaložiť všetko úsilie na to, aby udržali vážnu tvár. Bellatrix od potláčaného smiechu tiekli po tvári slzy.
„Andromeda, ty si opitá?“ spýtala sa jej Druella šokovane.
„Nie! Hik!“
„Tak potom...“
Narcisse sa uľútostilo červenajúcej sa sestry a ozvala sa: „Myslím, že omylom vypila štikútajúci elixír, čo nám minule ponúkal Sirius Black, keď tu bol na návšteve.“ Tak, a je to! Hrdo sa vystrela na stoličke. Medzi sestrami Blackovými vládlo nepísané pravidlo, že keď sa niečo stane, zhodia to na Siriusa. Vždy to fungovalo.
„Sirius Black? To je ten Walburgin príšerný fagan?“ zasmial sa Abraxas Malfoy.
„Áno, presne ten,“ prikývla Druella. „Sú s ním len samé problémy. Andromeda, choď do svojej izby a povedz Betsy, aby ti doniesla nejaký protiliek.“
Andromeda vstala zo stoličky a rýchlosťou blesku sa vyparila z jedálne.
„Tak... Čo keby sme prešli do salónika? Je tam pre vás prichystané malé občerstvenie,“ usmial sa Cygnus a prihladil si fúzy.
Malfoyovci prikývli. „Mimochodom, prečo nejdete vy dvaja do izby a nezoznámite sa trochu?“ otcovsky potľapkal Abraxas Luciusa po pleci a žmurkol na Narcissu, ktorá nasucho prehltla.
„To je výborný nápad, Abraxas!“ nadšene povedala Druella, a tak musela ísť Narcissa voľky-nevoľky s Luciusom do svojej izby.
„Povedz mi, ty hlupaňa, prečo si povedala rodičom, že to bol len štikútajúci elixír?“ oboril sa na ňu Lucius v momente, keď za nimi zatvorila dvere.
„Lebo by z toho mala Andromeda problémy,“ zašomrala Narcissa.
„Problémy?! Moji rodičia by si pomysleli, že máš za sestru opilca a nikdy by som si ťa nemusel vziať!“ Zúfalo sa chytil za hlavu. „Prečo si radšej nedržala hubu?“
„Nechytaj sa tak za hlavu, pokazíš si účes,“ sarkasticky poznamenala Narcissa a s prekríženými nohami si sadla na posteľ tak, aby jej tmavozelené šaty odhaľovali nohy. Rada provokovala.
Lucius po nej fľochol znechuteným pohľadom a vytiahol cigaretu.
„Čo to robíš?“ zamračila sa Narcissa.
„Potrebujem sa upokojiť,“ odsekol jej nastávajúci, prútikom si zapálil cigaretu a začal sa nervóznym krokom prechádzať po izbe.
„Prestaň tu fajčiť!“ prikázala mu.
„Ani ma nehne,“ povedal sladkým hlasom. „A vzhľadom na to, že budeš mojou ženou, radšej by si ma mala počúvať, ak nechceš skončiť zle.“ Zdvihol ukazovák a výhražne jej ním zamával pred tvárou.
„Ako zle?“
Lucius prešiel žiadostivým pohľadom po jej odhalenej nohe a potiahol si z cigarety. „Veľmi zle,“ povedal s krutým úškrnom.
„Ja sa ťa nebojím,“ povýšenecky odvetila, vstala a podišla k nemu. „Okamžite zahas tú cigaretu, inak uvidíš, čoho sú Blackovci schopní,“ zašepkala a vzdorovito mu pozrela do oceľovosivých očí.
„Dobre, zlatko,“ sarkaticky povedal po krátkej odmlke, pustil cigaretu na tmavozelený koberec a zahasil ju pätou topánky.
Narcissa sa na to šokovane pozerala. „Ty chrapúň! Ako sa opovažuješ ničiť rodinný majetok?! Ten koberec je zo šestnásteho storočia!“ zvolala rozhorčene a vylepila mu facku, po ktorej Luciusovi zostala na pravom líci červený fľak. Schytil jej ruku a pevne ju stisol.
„Au,“ zjojkla Narcissa.
„O toto... sa... nikdy... viac... nepokúšaj...“ dychčal Lucius od hnevu. „Rozumela si?!“
„Pusť ma!“
Lucius ju nepustil a namiesto toho sa prisal svojimi perami na tie jej. Narcissa sa snažila brániť a vrtela sa, ale on ju držal ako v kliešťoch. Ten bozk bol úplne iný, ako si ho predstavovala. Lucius bol taký... násilnícky! Vôbec sa jej to nepáčilo.
Konečne ju pustil a ona od neho rýchlo cúvala, až narazila do postele a spadla. „Varujem ťa, drž sa odo mňa ďaleko, ty nadržaný orangutan!“ zasyčala.
On sa na ňu len blahosklonne pozeral. „Budeš to mať so mnou ťažké, ženuška,“ žmurkol na ňu. „Ešte stále sa chceš za mňa vydať?“ spýtal sa jej tónom, ako keby sa rozprával s batoľaťom.
„Nechcem! Nikdy som nechcela!“ kričala a búchala päsťami do vankúša.
„Tak prečo to potom nepovieš rodičom?“ Zoširoka sa na ňu usmial a Narcissa radšej odvrátila hlavu, aby sa na neho nemusela pozerať, lebo aj keď ho neznášala, vyzeral perfektne.
„Lebo keby som im to povedala, vydedili by ma,“ odsekla. „Lenže ak to neurobím, urobíš to ty, a vydedia teba. Čo myslíš, čo sa mi oplatí viac?“
„Prečo by ma mali rodičia vydediť len kvôli tomu, že si nechcem vziať nejakú hus?“ Prižmúril oči.
„Po prvé preto, lebo je to hus z mimoriadne dobrej rodiny,“ povedala s úsmevom a študovala si nechty, „a po druhé preto, lebo som počula, ako si minule vravel Lestrangovi, že ti nevestu vyberajú oni. Stará rodinná tradícia. Áno, aj ja si myslím, že naším predkom muselo šibať.“
„Ty si ma špehovala?!“
„Nie, len si rozprával priveľmi nahlas,“ s úškrnom odvetila. „Nabudúce sa chvastaj svojimi peniazmi potichšie a možno sa ti nestane, že budeš už len zo zvyku kričať svoje osobné veci na celú klubovňu.“
Na chvíľu zavládlo ticho, ktoré prerušil Lucius. „Tú svadbu ešte odvoláš,“ povedal s istotou.
„Ja nikdy. Ale môžeš sa spoľahnúť, že sa konať nebude,“ odsekla.
„Som zvedavý, čo taká tupá bábika môže vymyslieť,“ nadvihol obočie.
„Určite niečo, čo by orangutanom nenapadlo,“ pokrčila plecami.
Venoval jej ešte jeden nenávistný pohľad, vyšiel z izby a zabuchol dvere.
„Tak ako to išlo, synak?“ spýtal sa Abraxas, keď vyšli z domu Blackovcov, aby sa odmiestnili.
Lucius nahodil kyslý výraz.
„Dúfam, že vieš, že to už nemôžeš zrušiť,“ varovala ho matka, „Blackovci sú veľmi vážená rodina, tú hanbu by som neprežila.“
„Viem,“ zúfalo si povzdychol.
„Tak aká je?“ Otec ho veselo potľapkal po pleci.
„Príšerná,“ zamrmlal. „A drzá.“
„Veď ju ešte vycvičíš,“ zasmial sa pán Malfoy.
„Áno,“ povedal a zlomyseľne sa usmial. „Ešte mi bude kľačať pri nohách.“
Bellatrix s úsmevom vstúpila do izby. „Ako sa ti páči tvoj nastávajúci?“
Narcissa ležala na svojej posteli a neprítomným pohľadom pozerala do stropu. „Neznášam ho,“ stručne povedala.
„Tak to máš blbé, lebo tú svadbu už nemôžeš zrušiť,“ vysmievala sa jej Bellatrix.
„Ja nie, ale on ešte áno,“ odvetila s nádejou.
„Nespraví to. Poznám ho. Radšej bude pri tebe celý život trpieť ako keby mal žiť bez peňazí.“
„Och.“ Narcissa zúfalo vzdychla.
„Neber to tak tragicky, Lucius je ešte celkom v pohode,“ poznamenala Bella.
„Ty s ním nemusíš stráviť zvyšok života,“ odsekla Narcissa.
„Vzchop sa, dočerta! S tou svadbou už nič nespravíš, tak začni byť k nemu trochu milá, aby si to dovtedy aspoň prežila.“
„Milá?“ prekvapene zopakovala. „To nie je pre mňa, k idiotom milá nebývam,“ pokrútila hlavou. „Ale ak sa mi nepodarí prinútiť ho, aby tú svadbu zrušil... Tak ti prisahám, že mi bude ešte kľačať pri nohách.“
Komentáře
Přehled komentářů
asi sme ju nahnevali:D heh ale o nam nemoze spravit:P ja osobne nevydrzim bez pokracovania prilis dlho:)
foalyyy
(monča, 17. 4. 2008 17:16)som chora doma nemam co robit:D ulej sa zo skoly a dopis to:D inac bella vsimla si si ze uz sem ani enchodi moc casto?
hmm
(bella, 17. 4. 2008 16:59)
ty si napisala ich taze som nevedela o myslis............foaly kedy to dokoncis??
ved aj vieeem
(monča, 16. 4. 2008 21:20)to bol zart bella:D heh ja ti to nevycitam:P asi ich na vychode mate krajsich ako tu:D
co???
(bella, 16. 4. 2008 19:50)co??preco foalyna biografia???? ve dja som iny clovek ako ona......heh na tom nic zle nieje ked mam rada tak chlapcov:)
haha
(monča, 16. 4. 2008 19:19)ja som pri delfinoch zaspavala ked som mala asi 5 rokov:D heh a aj ja milujem rock :D aj rock´n´roll heh:P no nevieme mozno je to tvoja biografia no ne foaly? :P a odporucam ti kupit si boxovacie vrece:P my rodicia slubili za dobre vysvedcenie sa asi musim zacat viac snazit:)
re:dievcata
(bella, 16. 4. 2008 18:56)a este skadial neviete ci niespm nymfomanka aj v skutocnosti??? :)
re:dievcata
(bella, 16. 4. 2008 18:55)ej ej ej jak ste sa mi tu rozkecali tsss........a monca ja fakt pozeram panelak:) lebo nic nejde ine......a este ku tej hudbe ja sa ucim pri rockovej hudbe:) vtedy sa mi najlepsie rozmysla:) a ja nechapem ako mozete toten folkor alebo hucanie dacoho pocuvat viac ako 2 sekundy ja pocas toho mam chut do niecoho kopat .....to myslim vazne
nieee
(monča, 15. 4. 2008 21:46)to mi nemozes spravit:D mne s anechce ucit :P a budem musiet ked sa budem nudit uz:P v telke nic nejde:P ty am stvorivu krizu:P alebo len mna a bellu chces priviest do sialenstva:D a klikat budem nadalej:P
re: monča
(foaly, 15. 4. 2008 21:44)tak môžeš prestať, lebo tak skoro sa nič nezmení :D tak ja si teda idem konečne spraviť domáce úlohy :D dobrú nocku (;
foaly
(monča, 15. 4. 2008 21:43)irsky folklor:D to tii chlapici co stepuju? :D heh tak ty tvoja aura a muza by ste mohli zcat tukat do klavesnice a dokoncit pribeh:D a nie odpovedat na nezmyslene komentare tvojej citatelky:P heh ale nee:P aj tak klikam do oblubenych kazde 3 sekundy ci sa tu daco nezmenilo:P
nemám :D
(foaly, 15. 4. 2008 21:39)
niekedy to aj ja počúvam :D alebo írsky folklór :D ale to len keď potrebujem niečo na upokojenie xD
Ta radšej neriskujem... Som toho názoru, že moja aura ničí všetky elektronické zariadenia v mojom dosahu ;D
mas proti nej neico? :D
(monča, 15. 4. 2008 21:34)pri takej som zaspavala ked som bola mala:D mam na kazete este dakde isto:P to si az taka sikulka.D ? haha:P
delfíniu melódiu??? lol :D :D
(foaly, 15. 4. 2008 21:32)A nestačia meditačné indiánske pesničky a šálka čaju? :D Veď keby som tu sviečku zapálila... Pri mojej šikovnosti by mi zhoreli káble xD
foaly
(monča, 15. 4. 2008 21:30)ja si precitam aj toho:P aspon sa mi skrati cakanie:P heh citaj rychlo:P haha dobre tak si pust delfiniu melodiu:D zapal si sviecku:P a pis:D bella kam zmizla? :) hadam nekuka panelak.. haha:D
...
(foaly, 15. 4. 2008 21:23)
Budem aj v tom... Ale Slizolin nie je taký populárny (:D) a s Potomkami som si dala prestávku... Teraz si totiž čítam všetky kapitoly od začiatku, že čo všetko som tam vlastne popísala :D.
Oh, mein Merlin, nekop ma! xD Pod tlakom sa mi zle píše :D
foaly
(monča, 15. 4. 2008 21:19)tak daj obe alternativy ne:D ? a ja budem tvojou muzou:D ta kopnem ak potom daco dobree napises:P heh ale dobraaa je fakt:P a s potomkami hadov a slizolinom nebudes pokracovat? :P
ups
(monča, 17. 4. 2008 19:30)